Aktuality

ROZHOVOR To, či je dieťa v škole šťastné, by mal byť jeden z podstatných parametrov pri akomkoľvek meraní škôl. Ale nie je
20.05.2019

Dnešné školstvo zápasí s množstvom ťažkostí a hoci sa školy v Starom Meste pravidelne umiestňujú na popredných miestach v takzvaných Monitoroch, problémy sa nevyhýbajú ani im. O tom, čo by sa s tým dalo robiť a ako urobiť zo staromestských škôl skutočnú výkladnú skriňuSlovenska sme sa zhovárali s poradcom starostky pre oblasť školstva, vzdelávania a menším VLADIMÍROM DOLINAYOM (37).

20190219-0O5A1356

Dá sa povedať, že školstvo a jeho problémy poznáte z prvej ruky, keďže ste učiteľ. 

Áno. Navyše, pracoval som na rôznych stupňoch vzdelávania - prešiel som si výukou na základných školách, kde som učil na prvom aj druhom stupni, dva roky som učil aj na strednej škole na bilingválnom gymnáziu, dokonca som učil aj deti v predškolskom veku. Sem-tam som lektoroval aj na vysokej škole. Učil som tiež v slovenskej minorite v Rumunsku. Dnes sa čiastočne venujem formálnemu vzdelávaniu, no hlavne neformálnemu. Popri tom sa venujem školstvu na komunálnej úrovni ako poslanec v samospráve.

Máte už v portfóliu aj nejaké významné zmeny v tejto oblasti?

V samospráve pôsobím ako miestny a župný poslanec a od posledných komunálnych volieb aj ako mestský poslanec. V každom zastupiteľstve som členom školskej komisie, odkiaľ možno čerpať mnohé inšpirácie aj do staromestskej samosprávy. Viaceré dobré nápady sa dajú čerpať ako inšpirácia napríklad z Petržalky pri umiestňovaní detí do materských škôl. A v prípade župy je veľkou výzvou vzájomná koordinácia pri prepájaní potrieb regionálneho školstva na osi materská - základná - stredná škola.

Ste poslancom v Petržalke, ale poznáte aj školy v Starom Meste? Sú podľa vás na dobrej úrovni alebo ich treba meniť?

V Starom Meste sú koncentrované mnohé dobré školy. Do istej miery ich poznám, poznám sa aj s viacerými učiteľmi a riaditeľmi staromestských škôl. Nerád by som predbiehal alebo sľuboval niečo, čo bude zbytočne vzbudzovať príliš veľké očakávania. Samozrejme, nápady sú, rád by som ich však zreálnil po dôkladnom zmapovaní situácie a na tomto základe načrtol možné zmeny a koncepcie.

Základné školy v Starom Meste majú špecifické postavenie – už len tým, že v tzv. Monitoroch vychádzajú najlepšie z celého Slovenska. Budete s tým nejako pracovať?

Áno, v rôznych monitoroch a rebríčkoch staromestské školy vychádzajú na popredných miestach. No, priznám sa, že nie som fanúšik „rebríčkovania" škôl. Každý zoznam je zostavovaný na základe merateľných kritérií. Tieto však nedokážu zachytiť podstatný parameter - napríklad či dieťa je v škole šťastné.

Hovoríte, že podstatným parametrom pri „meraní“ kvality školy je aj to, či je dieťa v škole šťastné. Čo všetko na to môže vplývať a dá sa to vôbec merať?

Práve naopak, spomenul som, že to, či je dieťa v škole šťastné, to by mal byť jeden z podstatných parametrov pri akomkoľvek meraní škôl. Ale nie je. To netvrdím ako výčitku rebríčkom, ale ako fakt. A je to tak práve kvôli tomu, že je objektívne nemerateľným parametrom.

Veľa detí dnes škola nebaví. Je chyba v deťoch, v rodičoch, v učiteľoch, v škole?

Odpoveď na vašu otázku je takým komplexným problémom, že nie je v mojich kapacitách na ňu zatiaľ naozaj kvalifikovane odpovedať. Alebo, ak sa o to zľahka pokúsiť, tak naozaj stručne - chyba je vo všetkých subjektoch, ktoré ste spomenuli v otázke. (Úsmev.)

Čo hovoríte na školský systém na Slovensku? Z mojich skúseností – chýbajú učebnice, ak nie, sú často nekvalitné a plné chýb, učiteľky sú unavené, zle zaplatené, a tak to končí pri memorovaní. Dá sa s tým niečo robiť?

A to ste ešte vymenovali veľmi málo problémov, s ktorými dnešné školstvo zápasí! Okrem nedostatočného ohodnotenia platov učiteliek a učiteľov, sú ešte horšie ohodnotení nepedagogickí zamestnanci v školách. Dnes je veľký problém získať do školy zamestnancov na pozície upratovačiek, kuchárok a podobne. Od nedocenených učiteľov chceme, aby sa ešte vzdelávali a určite sa budeme s nimi chcieť rozprávať aj o inklúzii, čo je úplne bežným systémom v západnej Európe. Napriek všetkým problémom určite budeme chcieť vytvárať podmienky a prostredie pre kvalitné vzdelávanie pre úplne každého bez rozdielu.

Spomenuli ste inklúziu. Veľa sa hovorí o integrovaných školách, ale v konečnom dôsledku, ak chcete dostať postihnuté dieťa na „normálnu“ základku, končí to zväčša neúspechom. Čo s tým?

Odpoveď som čiastočne načrtol v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Prístup ku kvalitnej škole nemá byť výsadou, ale právom všetkých, pričom škola má rešpektovať osobitosti jednotlivca. V 21. storočí to považujem za úplne kľúčové.

Inklúzia môže mať rôzne formy – inklúzia detí zo sociálne slabších rodín alebo iných etník (rómske deti), inklúzia detí zdravotne postihnutých (čiže „technická“ bezbariérovosť), inklúzia detí psychicky postihnutých... V čom je u nás najväčší problém? A dá sa to vôbec nejakom rozumnom horizonte riešiť?

Otvorili ste veľmi veľkú tému, ktorá je na celodenný seminár. Inkluzívne vzdelávanie sa definuje ako právo jednotlivca na čo najkvalitnejší prístup k vzdelávaniu. Tieto podmienky prístupu k vzdelávaniu by sme mali vytvárať či už pre deti zo sociálne slabších rodín, ale aj iných etník či zdravotne znevýhodnených, jednoducho približovať sa k ideálnej škole, ktorá bude naozaj pre všetkých. Najväčšou výzvou nie je ani tak škola ako budova, všetky technické záležitosti v každej škole sú zväčša riešiteľným problémom. Azda najväčšou výzvou bude vzdelávanie nás, učiteľov, zriaďovateľov, vedenia škôl, ale aj rodičov. Ide o veľmi komplexný problém, ktorého výsledok určite nebude viditeľný v priebehu krátkeho časového úseku, ale možno až o ďalšiu generáciu.

Foto: Barbora Jančárová