Napriek tomu, že sa nachádza v Bratislavčanmi obľúbenom lesoparku, patrí skôr k utajeným klenotom Starého Mesta. Táto pôvabná eklektická vilka je dnes majetkom Ekonomickej univerzity, ktorá ju využíva na reprezentačné účely. V tesnej blízkosti stoja internáty univerzity – vybudovali ich v polovici 40. rokov 20. storočia ako vôbec prvé veľké ubytovacie centrum pre študentov.
Jazierka aj žrebčín
Keď koncom 19. storočia potomok jednej z najstarších a najvýznamnejších belgických rodín, chovateľ koní Hugo Moritz von Saint Genois d´Anneucourt, pozemok kúpil, nachádzal sa na ňom len drevený letohrádok právnika Karola Samarjaya.
Stavba prešla rozsiahlou rekonštrukciou v duchu eklekticizmu. Ako sa píše v knihe Vily nad Bratislavou, vznikla „priestranná krídlová budova kaštieľa, ktorá v sebe spája prvky klasicistickej architektúry, vežičky sú skôr romantické a vidno aj ľudové prvky“. Okolo vily majiteľ nechal vybudovať veľký park s jazierkami a rybníkom, súčasťou bol, samozrejme, aj žrebčín so štyridsiatimi anglickými plnokrvníkmi. Jeho schátrané zvyšky nájdete neďaleko kaštieľa, za zanedbaným betónovým pľacom, ktorý kedysi fungoval ako volejbalové ihrisko. Dnes slúži ako hospodárska budova.
Významná Prešporčanka
Okolie domu pomenoval mladý gróf podľa svojej manželky Eleonóry von Wachtler – Eleonórin dvor. Príbeh lásky tejto dvojice mal síce začiatok plný vášne, no smutný koniec. Keď sa do seba zamilovali – mohlo to byť niekedy okolo roku 1885 - bola Eleonóra, rodáčka z Prešporka, ešte vydatá za svojho bratranca. Z búrlivého vzťahu mladého páru sa narodila nemanželská – a jediná - dcéra, Mauricette.
Aby sa mohli zosobášiť, Eleonóra neváhala prestúpiť na evanjelickú vieru. Obrad sa uskutočnil 31. marca 1889 v Budapešti. Krátko na to sa presťahovali do Prešporka.
Mimochodom, aj Eleonóra patrila do významnej prešporskej rodiny. Jej otec bol úspešný obchodník, mestský radca a veliteľ meštianskej milície. Wachtlerovci obývali budovu Pálffyho paláca na Ventúrskej ulici. V rokoch 1995 až 2012 tu sídlilo Rakúske veľvyslanectvo.
Šťastie dvojice však trvalo len kratúčko. Už o necelé tri roky, počas vianočných sviatkov, sotva 33-ročný Hugo Moritz podľahol ťažkému zápalu pľúc. Po piatich rokoch smútenia sa Eleonóra opäť vydala - za baróna rytiera Petra Regnera von Bleyleben. Prežili spolu 46 rokov, zomreli počas 2. svetovej vojny. Eleonóra sa dožila úctyhodných 80 rokov, pochovaná je na cintoríne pri Kozej bráne.
Zachránený v poslednej chvíli
Po vojne Eleonórini potomkovia prišli o všetky majetky a presťahovali sa do zahraničia. Zámoček chátral, v druhej polovici 80. rokov 20. storočia slúžil ako ubytovňa pre pomocných robotníkov. Z niekdajšieho vybavenia nezostalo nič.
Zámoček bol zdevastovaný a uvažovalo sa dokonca o tom, že by ho nechali zbúrať, alebo aspoň vymeniť kompletne celý interiér.
Takpovediac v poslednej chvíli ho zachránili známy ekonóm, profesor Juraj Stern a bývalý hlavný architekt mesta Bratislava Štefan Šlachta. V roku 1996 prešiel objekt komplexnou obnovou, v rámci ktorej bolo zrenovované drevené schodisko a strop vstupnej haly, ďalšie pôvodné časti interiéru i exteriér budovy. K hlavnej budove bol novou chodbou pripojený dom správcu. Na rekonštrukcii sa podieľal aj uznávaný architekt Ján M. Bahna. Dnes slúži zámoček ako účelové zariadenie rektorátu Ekonomickej univerzity.
POĎAKOVANIE: Ďakujeme rektorovi Ekonomickej univerzity, prof. Ferdinandovi Daňovi, že nám umožnil nafotiť interiér zámočku.
